Splnomocnenec pre rómske komunity: To, o čom iní rozprávali, my robíme

Dátum zverejnenia: 14.08.2014
Autor: Radovan Krčmárik
Zdroj: Aktuality.sk
 

záloha príspevku pre internú potrebu
 
Sedieť v kresle splnomocnenca vlády pre rómske komunity nebolo nikdy ľahké. V októbri to budú dva roky, čo funkciu prevzal vysokoškolský pedagóg a opozičný poslanec za OľaNO Peter Pollák. Strana rómskej únie na Slovensku (SRÚS) v pondelok informovala, že premiéra Roberta Fica požiadala o Pollákovo odvolanie, pretože sklamal. Ako jeho činnosť hodnotia občianski aktivisti?
 
Riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová, ktorá v minulosti šesť rokov pôsobila na rovnakom poste ako Pollák, vyhlásenia predsedu SRÚS Františka Tanka síce odmietla komentovať, no aktivity súčasného splnomocnenca hodnotí dosť kriticky.
 
Chýbajú systémové zmeny
 
„Je vidieť jeho snahu zlepšovať situáciu, predovšetkým v spolunažívaní medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou, ale nejde o trvalé zmeny k lepšiemu,“ zhrnula Orgovánová. 
Kroky, ktoré Pollák so svojím tímom robí, prinášajú síce osoh niektorým ľuďom v rómskych osadách, ale podľa nej to nie je systémová zmena. „Keď sa postaví zopár kontajnerových škôl, tak to skôr pripomína riešenie havarijnej situácie, nie reformu,“ uviedla bývalá splnomocnenkyňa.
 
Ako pripomenula, Pollák po svojom nástupe plánoval zavedenie povinnej predškolskej prípravy pre rómske deti, vysporiadanie pozemkov v rómskych osadách, či lepšie možnosti zamestnávania Rómov, napríklad aj prostredníctvom sociálneho verejného obstarávania. Z týchto avizovaných tém sa mu však údajne nepodarilo nič zásadné presadiť – aj preto, že k tomu nemá dostatočnú podporu rezortov a politici na ozajstné zmeny „nepočúvajú“.
 
„Negatívne vnímam i zmenu v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, lebo iba zhoršuje postavenie ľudí slabších sociálnych skupín, a nemyslím tým iba Rómov,“ doplnila Orgovánová. Podľa nej by mal mať Pollák, vzhľadom na to, že je aj poslancom Národnej rady, väčšiu politickú podporu, hlavne svojich kolegov z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. „Nevidím však, že by sa ju snažil využiť,“ zhodnotila Orgovánová.
Pollákove kroky podľa nej vedú skôr k tomu, aby uspokojil majoritu spoločnosti, no nepomáha ľuďom, ktorí by to potrebovali.
 
Nezanechal výraznú stopu
 
Ako rozpačité označil svoje hodnotenie i programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec, ktorý sa venuje právam menšín. Počas Pollákovho pôsobenia vo funkcii sa podľa neho dosť zmenila politická diskusia o Rómoch, a to tak, že sa vyostrila. „Posunulo sa to do roviny hroziaceho nebezpečenstva a nutnosti sankcií,“ pripomenul Oravec.
 
Podobne ako Orgovánová aj on veľmi negatívne hodnotí novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Pollákovmu úradu vyčíta, že sa nezapájal do diskusie o týchto vážnych témach. Rómska otázka sa podľa Oravca príliš spolitizovala, ale zo samotnej stratégie integrácie Rómov, ktorú prijala vláda, sa neplní takmer nič.
 
Ako dodal, to, že je Pollák aj poslancom parlamentu, nemusí byť výhoda, pretože sedí v radoch opozície. Nie je preto jasné, či za slabými výsledkami jeho práce stojí neochota vládnej strany Smer, alebo je to Pollákova neschopnosť.
 
„Na druhej strane treba priznať, že robí aj drobné opatrenia, ktoré by mohli byť prínosom. Nastal istý pokrok v oblasti terénnej práce, rozširujú sa rady asistentov učiteľov a rozvíjajú sa rómske občianske hliadky,“ vymenoval Oravec.
 
Polláka možno pochváliť tiež za to, že upozorňuje na rómsky holocaust a prejavil snahu o vysporiadanie pozemkov v osadách. Pozitívne sa dá v tejto oblasti hodnotiť i nastavenie čerpania eurofondov na nasledujúce obdobie.
 
„Celkovo však chýbajú systémové riešenia. Dá sa povedať, že zatiaľ nezanechal nejakú výraznú stopu,“ uzavrel splnomocnencovo hodnotenie Oravec s tým, že Nadácia Milana Šimečku pripraví v septembri odpočet Pollákovej činnosti po dvoch rokoch.
 
Splnomocnenec: Sme len na začiatku
 
Pollák spomenuté výhrady odmieta. Niečo iné je podľa neho písať stratégie a iné presadzovať tie veci do praxe. ,,To, o čom oni len rozprávali, sme my začali zavádzať,“ vyhlásil.
 
Ako tvrdí, pre Rómov už otvorili 54 nových komunitných centier, v 160 materských školách zaviedli predškolskú prípravu, ktorú využíva viac ako 3 000 rómskych detí. Za svoje ďalšie úspechy považuje rómske hliadky, v ktorých pôsobí asi 300 Rómov, v teréne je tiež 160 rómskych asistentov, 3 000 ľudí pracuje v rómskych komunitách, prevažnú väčšinu z nich tvoria Rómovia.
 
„Kým oni ani nespomenuli vysporiadanie pozemkov v rómskych osadách, my sme túto tému otvorili,“ reagoval na slová kritikov. „Spravili sme veľa vecí, ktoré pred nami nikto nerealizoval. Prišli sme s reálnymi projektmi. A stále sme len na začiatku.“
 
Podľa Polláka bolo obrovským úspechom najmä to, že sa im podarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby navzdory zlým skúsenostiam z minulosti súhlasila s vyčlenením peňazí z eurofondov pre podporu rómskych projektov na nasledujúce obdobie v rokoch 2014 – 2020 v hodnote 316 miliónov eur. ,,Ako jediná krajina v Európe sme získali tento špeciálny balík pre rómsku komunitu,“ tvrdí Pollák.
 
Čo sa týka zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aj tu poprel, že by spravil chybu. Podľa neho je schválený systém prideľovania sociálnych dávok spravodlivý. „Treba sa spýtať ľudí, ktorí pracujú v teréne. Tí na to majú iný názor ako občianski aktivisti, čo sedia v Bratislave,“ poznamenal Pollák.

Novinky